Systém psychoterapie

Podľa adlerovskej psychológie ľudia sami rozhodujú o svojom správaní, ich rozhodnutia majú svoj účel, i keď danému účelu často nerozumejú. Dynamickou silou správania je naša súkromná logika, ktorá i keď býva iracionálna, dáva svojmu nositeľovi zmysel. Ako hovorí R. Dreikurs, každé, i problémové správanie, je z hľadiska svojho nositeľa správne.

Ľudský život je dynamické úsilie po dokonalosti, pohyb od menejcennosti k nadradenosti, smerom k svojim fiktívnym cieľom. Ciele sú základom motivácie a správania. Sú to konštrukcie, ktoré si človek utvára, sú subjektívne a pre každého jedinečné

Pre nás je realita taká, akú ju vnímame. Nie je dôležité to, čo je pravdivé, ale to, o čom sme presvedčení, že je pravdivé. To, čo človek robí, nezávisí od objektívnych okolností, ale od toho, ako si ich interpretuje.

Utváranie osobnosti ovplyvňuje aj poradie narodenia, ako jeden z faktorov rodinnej konštelácie. Je to pozícia, ktorú človek získava narodením. Avšak v interakcii s dôležitými ľuďmi zo svojho okolia, hlavne rodičmi a súrodencami, kde majú vplyv i vekové rozdiely medzi súrodencami, prítomnosť postihnutých či nevlastných súrodencov, uprednostňovanie niektorého dieťaťa rodičmi, či rodové otázky sa utvára psychologické poradie narodenia – taká pozícia, ktorá sa považuje za stabilnú charakteristiku osobnosti a jej životného štýlu

Adlerovská psychoterapia sa realizuje ako:

•       individuálna,
•       skupinová,
•       rodinná,
•       párová.

Zaoberá sa bežnými i klinickými prípadmi.

Adlerovskú psychoterapiu možno charakterizovať ako analyticko-behaviorálno-kognitívnu.

Terapeut (terapeutka) je ten (tá), kto povzbudzuje a napráva, stará sa a učí, ako fungovať v živote konštruktívnejšie.

Adlerovská psychoterapia sa uplatňuje pri práci s rodinou, pri typických rodinách až po rodiny s vážne narušenými jedincami, v manželskom a párovom poradenstve, pri skupinovej a individuálnej terapii.

Pozostáva z procesov: utvorenie vzťahu, psychologické vyšetrenie a porozumenie, interpretácia a zmena.

 

Rané spomienky, rodinná konštelácia

Adlerovci vyvinuli rôzne techniky, ktoré terapeutom a terapeutkám umožňujú porozumieť životnému štýlu jedinca. Dreikurs za základné z nich považoval práve rané spomienky a informácie týkajúce sa rodinnej konštelácie jedinca. Okrem toho sú však používané aj iné techniky ako napr. interpretácia snov, arteterapia či psychodráma.

V prvých rokoch života si dieťa v rodine utvára základy obraz o svete a o živote. Adler zdôrazňoval celú rodinu a to najmä súrodenecké vzťahy. Je známy svojim dôrazom na poradie narodenia a tvrdením, že každé dieťa má v rodine jedinečné poradie narodenia, ktoré utvára jeho vlastnú, unikátnu perspektívu. Hoci súrodenci žijú v tej istej rodine a majú objektívne rovnaké podmienky, spoločenské prostredie signifikantných „ostatných“ sa u každého člena rodiny líši a každý má vlastné skúsenosti a interakcie. Pozícia dieťaťa však poskytuje iba príležitosti, nie istotu, že dieťa mať špecifické typy skúseností. Napr. je pravdepodobné, ale nie isté, že prvorodené deti budú dominantnými jedincami, najmladšie zas tými šarmantnými a že prostrední budú sudcami poukazujúcimi na spravodlivosť.

Vekový rozdiel a pohlavie súrodencov zohrávajú tiež rolu v rodinnej konštelácii. Celkový popis rodinnej konštelácie zahŕňa pohlavie a vek všetkých členov rodiny, ktorí žijú v domácnosti dieťaťa počas jeho formatívneho obdobia. Obsahuje línie interakcií (napr. kto koho napodobňoval, kto koho podporoval, kto s kým bojoval) a rodinné hodnoty.

Rané spomienky zas predstavujú konkrétne pohnútky a koncepty života dospelého, ktorý sa rozpamätáva na konkrétne udalosti z detstva. Ide o konkrétne príhody, ktoré sa vyskytli do ôsmich rokov veku dieťaťa a ktoré môže človek konkrétne identifikovať ako konkrétnu udalosť so začiatkom a koncom, vie určiť scénu, kde sa odohrávala, čo bolo jej zlatým klincom a ako sa cítil. Človek si pamätá veľmi jasne a presne udalosti, ktoré sú prostriedkom vyjadrujúcim oprávnenosť základného cieľa a presvedčení jeho životného cieľu. Prostredníctvom konkrétnych raných spomienok jedinec hovorí sebe a ostatným: „Takýto je svet a to je môj životný osud; to je pre mňa jediné riešenie.“ Psychoterapeut alebo psychoterapeutka je schopný (schopná) prostredníctvom raných spomienok odhaliť pohnútky a spôsoby, ktorými sa vyformoval vzorec vystihujúci „príbeh života“.

 

Zdroj: DREIKURS-FERGUSON, E, 2005. Adlerovska teoria. Bratislava: Slovenska adlerovska spolocnost, 42 s. ISBN 0-969264-7-0.