Osemnásť rokov rozvoja individuálnej psychológie na Slovensku
Daniela Čechová
Univerzita Komenského v Bratislave, Katedra psychológie, Filozofická fakulta
Publikované v: Psychologica 41/2012, s. 95-106. ISSN 0039-3320
Sto rokov individuálnej psychológie
Individuálna psychológia si v roku 2011 pripomína 100. výročie svojho vzniku. Pri príležitosti tohto výročia sa v júli vo Viedni uskutočnil 25. medzinárodný kongres individuálnej psychológie, tematicky nazvaný Separation – Trauma – Development. Cieľom bolo diskutovať o vývoji teórie i praxe individuálnej psychológie, i objasniť, ako sa jej zakladateľ Alfred Adler oddelil od Freuda (separácia) a ako jeho smrť (trauma) ovplyvnila jej rozvoj (development). Bol to čas na rekapituláciu, čo Adlerova psychológia verejnosti dala, čím obohatila svet psychológie a spoločenský rozvoj.
Kongres ukázal, že dnes sa individuálna psychológia rozvíja v dvoch základných smeroch. V Rakúsku a na väčšine územia Nemecka je stále silne ovplyvnená psychoanalýzou, psychoterapeuti sa stretávajú s klientmi dlhodobo, počet terapeutických sedení býva až 360. Základné metódy, ktorými pracujú, sú voľné asociácie, stále používajú pohovku, napokon aj ich pohľad na koncept nevedomia, roly terapeuta a význam pojmu cit spolupatričnosti, je výrazne odlišný od terapeutických metód, procesu a konceptualizácie pojmov v USA, Veľkej Británii, Švajčiarsku, v ďalších krajinách a napokon aj u nás. Už aj názov symbolicky poukazuje na rozdiely medzi oboma základnými smermi. Zatiaľ čo v Rakúsku a Nemecku sa dôsledne pridržiavajú názvu individuálna psychológia, v USA a krajinách druhého smeru ju na znak rešpektu k jej zakladateľovi, rakúskemu lekárovi a psychológovi A. Adlerovi alternatívne nazývame aj adlerovskou psychológiou.
Adler svoj psychologický smer, teóriu osobnosti a systém terapie vyvíjal počas celého svojho života. H. Mosak a M. Maniacci (1999) identifikovali dve obdobia jeho tvorivej publikačnej činnosti: do prvej svetovej vojny bol podľa nich Adler psychoanalytikom a po 1. svetovej vojne sa prejavoval viac ako filozof, sociálny psychológ a vzdelávateľ. Po Adlerovom predčasnom úmrtí v roku 1937 to bol R. Dreikurs, ktorý organizoval Adlerových stúpencov a rozvíjal teoreticky i aplikačne individuálnu psychológiu. Pod jeho líderstvom, aj pod vplyvom pragmatickej americkej kultúry sa utváral tak, aby bol prospešný bežným ľuďom.
Na Slovensku sme absolventmi výcviku nasledovníkov tohto smeru, pracujeme s klientom často pomocou krátkodobej psychoterapie, z metód používame rané spomienky, analyzujeme rodinnú konšteláciu atď.
Adlerova psychológia stojí dnes na platforme všeobecne uznávanej pozitívnej psychológie, paradigme podpory duševného zdravia a reziliencie; avšak v čase jej vzniku, v dobe kauzálneho hľadania symptómov a ich liečby, bol taký pohľad na človeka nevídaný. Adler a jeho stúpenci svojimi myšlienkami a vedeckou intuíciou prekročili svoju dobu. Dnes, keď prebieha pozoruhodná integrácia terapeutického myslenia, metód a smerov, je potrebná integrácia aj v rámci adlerovskej individuálnej psychológie, respektíve: domnievame sa, že dôležité je používanie všetkého, čo je účelné, funkčné a prínosné pre našich klientov.
Adler a Slovensko – historické súvislosti
Predtým, ako prezentujeme súčasný rozvoj Adlerovej psychológie na Slovensku, uvedieme stručne niektoré historické súvislosti. Alfred Adler sa narodil v roku 1870 iba 60 km od Bratislavy. Keď sa v roku 1911 odlúčil od Freuda, s ktorým 9 rokov spolupracoval, a založil svoj psychologický smer, na území Slovenska neexistovalo vysoké školstvo. Až keď mal 49 rokov bola v Bratislave založená Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, kde sa psychológia študovala spočiatku v rámci filozofie, o dva roky neskôr.
Vedeckou základňou pre rozvoj psychológie u nás bol Psychotechnický ústav, kde v roku 1928 začínali viacerí mladí odborníci, dnes považovaní sa zakladateľov slovenskej psychológie, medzi nimi profesor Juraj Čečetka (1907-1983). Dnes Čečetku považujú za zakladateľskú osobnosť pedagogiky (pôvodne vyštudoval filozofiu a francúzštinu na Karlovej Univerzite v Prahe), bol prvým docentom pedagogiky na Slovensku, od roku 1945 vedúcim Katedry pedagogiky a psychológie na Filozofickej fakulte v Bratislave a v roku 1969 získal profesúru. Spolu s profesormi Jurovským a Stavělom však na rozhraní 20-tych a 30-tych rokov minulého storočia položili základy vedeckej psychológie a Čečetka bol autorom vôbec prvej psychologickej monografie na Slovensku, ktorú publikoval v roku 1936 Pedagogika a adlerovská individuálna psychológia (www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59231, http://kpsych.fphil.uniba.sk/o-katedre/historia). Teda 25 rokov po založení individuálnej psychológie vo Viedni bola u nás publikovaná pôvodná práca z tejto oblasti. Potom však nastalo dlhé obdobie temna pre rozvoj psychológie. Psychológia bola považovaná za buržoáznu vedu a počty študentov sa napriek ich záujmu redukovali. Individuálna psychológia sa vyučovala len minimálne, o Adlerovi sa hovorilo ako o žiakovi S. Freuda a v učebniciach mu bolo venovaných pár riadkov. S výnimkou Ivana Štúra, ktorý bol tým, ktorý preferoval humanistickú psychológiu a Adlerovu psychológiu za takú považoval. V osobnom rozhovore (2011) povedal, že najviac sa mu páčili zodpovednosť za seba a pohľad na cieľ – budúcnosť – optimizmus, lebo podľa Freuda si ako bremeno nesieme so sebou svoju minulosť.
Novodobý rozvoj individuálnej psychológie na Slovensku
Prelom a nástup „nových dejín“ nastal počínajúc rokom 1993. V Brne sa konala medzinárodná letná škola adlerovskej psychológie ICASSI (International Commitee of Adlerian Summer Schools and Institutes), ktorej mala autorka tohto príspevku možnosť zúčastniť sa. Kontaktnou osobou pre organizátorov bol profesor Smékal. Špičkoví lektori, ktorí prednášali „živú“ psychológiu a tvorivá atmosféra boli tým, čo oslovilo mnohých účastníkov z radov psychológov, ktorých vzdelanie do tej doby bolo najmä akademické. Načasovanie podujatia zapadlo do ducha doby, ktorá žiadala pragmatické pohľady, efektívne a analytické riešenia, súčasne aj krajiny bývalého východného bloku boli zaujímavé pre odborníkov zo Spojených štátov a západnej Európy. Keďže účasť na tomto podujatí bola počiatočným stimulom a inšpiráciou pre rozvoj individuálnej psychológie na Slovensku, môžeme dnes povedať, že Adlerova psychológia sa k nám nedostala zo susednej Viedne, ale prostredníctvom ICASSI z oveľa vzdialenejších Spojených štátov, Kanady a Švajčiarska. Univerzita Komenského v Bratislave podporovala medzinárodné kontakty, preto jedným smerom rozvoja a šírenia individuálnej psychológie bola spolupráca s Williamom G. Nicollom z Florida Atlantic University a naším tímom z Katedry psychológie (D. Čechová, M. Hochelová, M. Kuklišová, E. Szobiová) a z Katedry pedagogiky Filozofickej fakulty (Z. Bakošová, M. Bartalošová, M. Matulčíková, M. Krankus) v projekte prípravy učiteľov.
Ďalším zdrojom pomoci v tomto úsilí boli Francis X. Walton a jeho manželka Kathleen, majitelia adlerovských centier starostlivosti o deti (Adlerian Child Care Center) z Južnej Karolíny, ktorí prichádzali na Slovensko a vyučovali učiteľov z praxe i študentov – budúcich učiteľov, ako i psychológov, adlerovské výchovné techniky a poradenstvo.
S podporou Univerzity Komenského sme do roku 2003 zorganizovali ešte dva trojdňové semináre v Modre (1999, 2002) a jeden v Košiciach (2003) a 5-dňovú letnú školu psychológie v Bratislave (2002). Ako zahraniční lektori sa ich zúčastnili manželia Waltonovci a profesor Mel Markowski, ktorý strávil rok na Katedre psychológie FF UK v Bratislave ako štipendista Fullbrightovej nadácie. Na tejto katedre sa postupne začala výučba obohacovať o poznatky individuálnej psychológie v kurzoch: poradenská psychológia (K. Ludrovská), vývinová psychológia (B. Mesárošová), pedagogická psychológia (M. Kuklišová, E. Szobiová), psychológia osobnosti (M. Schraggeová, T. Taročková), čiastočne klinická psychológia. Vznikli úplne nové kurzy ako Individuálna psychológia, Individuálna psychológia pre učiteľov, Adlerovská psychoedukačná skupina a kurz Intervencie a poradenstvo v edukácii (D. Čechová). Kolektív pracovníčok Katedry pod vedením E. Szobiovej v súčasnosti rieši grantovú úlohu z tejto oblasti. Dôsledkom rozširujúceho sa záujmu študentov je skutočnosť, že na Slovensku bolo doteraz obhájených najmenej 43 diplomových, bakalárskych a magisterských prác s adlerovskou tematikou. Publikovaných bolo najmenej 30 článkov v zborníkoch, časopisoch a celé dvojčíslie časopisu Psychológia a patopsychológia dieťaťa (2007) bolo v roku 70. výročia Adlerovho úmrtia venované tomuto psychologickému smeru.
Postupne ako sa prostredníctvom prednášok, kurzov, seminárov našich a zahraničných lektorov u odbornej verejnosti rozširovala informovanosť o adlerovskej psychológii, začali sa viacerí o ňu zaujímať. V roku 2004 bola založená nezisková, záujmová organizácia, občianske združenie – Slovenská adlerovská spoločnosť, ktorej cieľom bolo združovať ľudí so spoločnými záujmami o individuálnu psychológiu, vzdelávať ich prostredníctvom organizovania prednášok, seminárov a výcvikov našich a zahraničných lektorov, získavať a overovať teoretické poznatky, podporovať publikačnú a prekladovú činnosť, vykonávať konzultačnú a poradenskú činnosť a budovať vzťahy so slovenskými a zahraničnými organizáciami v oblasti individuálnej psychológie. Bola to druhá línia, ktorou sa uberal rozvoj adlerovskej psychológie u nás. Slovenská adlerovská spoločnosť sa ako organizácia stala členom NASAP, Severoamerickej spoločnosti pre adlerovskú psychológiu. Za svoju existenciu (2004-2011) zorganizovala dva dlhodobé psychoterapeutické výcviky: prvý v rokoch 2004-2007, druhý 2007-2010 a supervízny výcvik 2008-2009, ktoré boli akreditované Slovenskou psychoterapeutickou spoločnosťou.
Vo výcvikoch vyučovali vynikajúci lektori ako Marion Balla, James Bitter, Clair Hawes, Erik Mansager, Al Milliren, Gerald Mozdzierz, William Nicoll, Monica Nicoll, Paul Peluso, Samuel a Yvonne Schürerovi a Linda Webb. Hlavným naším konzultantom a lektorom bol Bill Nicoll, ktorému patria zásluhy za kvalitu a metodologickú konzistentnosť výcviku, ako aj neúnavnosť, s ktorou u nás pravidelne lektoroval. Šiestim účastníkom sa podarilo skompletizovať ich vzdelávanie a boli zapísaní do Zoznamu psychoterapeutov SR. Ostatní absolventi výcvikov využívajú svoje poznatky ako poradenskí a školskí psychológovia.
Odbornú verejnosť i záujemcov zo strany rodičov sme vzdelávali aj prostredníctvom ďalších letných škôl – adlerovských letných stretnutí, ktorých sa zúčastnilo vyše 300 participantov:
- R. 2005 – Frank X. Walton – Rodinné poradenstvo (Modra)
- R. 2006 – Paul R. Peluso – Párová terapia (Opátka)
- R. 2007 – Roman Barboa – Rodičovstvo (Krahule)
- R. 2008 – Erik Mansager – Metaterapia a životný štýl (Orava)
- R. 2009 – Samuel Schürer – Adlerovská analýza a terapia sexuálnych problémov a dysfunkcií (Drienica)
- R. 2010 – Gerald Mozdzierz – Ako porozumieť emóciám (Modra)
- R. 2011 – Alain Drimmer – Metódy analýzy životného štýlu (Belušské Slatiny).
- R. 2012 – Frank X. Walton – Rodičovstvo a psychologické poradenstvo adolescentom (Modra)
- R. 2013 – Erik Mansager, Jane Pfefferlé – Povzbudzovanie v psychologickom poradenstve (Oravský Háj)
- R. 2014 – Alain Drimmer – Rôzne koncepcie závislostí: ako prestať byť závislým od iných a od svojich (zlo)zvykov (Štúrovo)
- R. 2015 – Marion Balla – Zvládanie zmien a tranzitívnych životných období (Bratislava)
Ďalej sa nám podarilo sa nám preložiť a publikovať osem kníh z oblasti adlerovskej individuálnej psychológie:
- dve knižky od Francisa X. Waltona (2002, 2008) a jednu v spoluautorstve s R. L. Powersom (2002),
- dve od Rudolfa Dreikursa a jeho spoluautorov L. Greya (1997) a V. Soltzovej (2007),
- jednu publikáciu Evy Dreikursovej-Fergusonovej (2005),
- Clair Hawesovej (2007) a
- Wesa Wignetta a Ala Millirena (2008), ktoré sú hodnotným zdrojom teoretických a praktických poznatkov z adlerovskej psychológie pre odbornú i laickú verejnosť na Slovensku.
V súčasnosti sa individuálna psychológia v samostatných kurzoch vyučuje najmenej na troch fakultách a ďalší vyškolení odborníci s ňou oboznamujú študentov v rámci iných predmetov.
Akceptácia Adlerovej psychológie na Slovensku
Individuálna psychológia sa vyznačuje sociálnou začlenenosťou, hlbokým presvedčením, že základnou osobnostnou črtou, reflektujúcou vzťah jedinca k prostrediu, je cit spolupatričnosti.
Termín „individuálny“ v názve, ako hovorí už jeho latinský pôvod: individuum – nedeliteľný, znamená nedeliteľnosť, či celistvosť osobnosti, nie opozíciu voči sociálnemu alebo skupinovému. Individuálna psychológia vo výchove, vzdelávaní i v systéme terapie uznáva demokratické hodnoty a rovnosť ľudí. Jej charakteristickým znakom je uznávanie slobodnej vôle jedinca a jeho snahy uplatňovať vlastné schopnosti a potenciál. Témy, ktoré zaujímajú slovenskú odbornú verejnosť, sú najmä:
-
rodičovstvo
-
analýza životného štýlu
-
rodinná konštelácia, najmä poradie narodenia súrodencov
-
povzbudzovanie
-
metódy: rané spomienky, sny, príbehy o narodení, rodinné príbehy, obľúbené rozprávky
-
konceptualizácia prípadu
-
otázky zmeny v psychoterapii
-
nevera v párovej terapii
-
účel správania a emócií
-
intervencie pri ťažkostiach v škole
-
ciele chybného správania detí.
Otázka znie, prečo je Adlerova psychológia na Slovensku tak dobre prijímaná a čím je atraktívnou pre súčasníkov. Domnievame sa, že na prvé miesto patrí jej užitočnosť
a pragmatizmus. Svojím užívateľom ponúka konkrétne, praktické intervencie. Týka sa to jednak absolventov psychoterapeutických výcvikov, ktorí sú vďaka lektorskému tímu vybavení aktuálnymi poznatkami psychoterapeutického procesu a metód, jednak účastníkov kurzov, seminárov, letných škôl a študentov, i keď títo majú kvôli časovej limitácii týchto podujatí menej príležitostí naučiť sa tieto poznatky vo forme zručností. V neposlednom rade aj čitateľov prekladov adlerovskej literatúry, ktorých zaujali publikácieprinášajúce konkrétne riešenia problémov napríklad pri výchove detí (Dreikurs, Grey, 1997, Dreikurs, Soltzová, 2007, Walton, 2002, 2008, Walton, Powers, 2002) či manuály pre prácu s pármi (Hawes, 2007) a so skupinami (Wignett, Milliren, 2008). Na druhé miesto zaraďujeme logickosť a zmysluplnosť adlerovskej teórie. Prax funguje vtedy, keď teória je dobrá, silná. Adlerovská psychológia sa dobre chápe, lebo jej východiská sú vzájomne konzistentné. Keď sa navyše vysvetľuje naratívne, vo forme príbehov, vyznieva jednoducho. Treba však spomenúť, že keď sa záujemcovia uspokoja len s tým, čo im bolo odprednášané, niekedy príliš simplifikujú a strácajú zo zreteľa jej hĺbku a analytickosť. Aj tu platí staré známe: štúdium robí majstra. Po tretie, adlerovská psychológia je kontextuálnou a sociálnou psychológiou. Vzhľadom na to, že jedným z jej predpokladov je holizmus, jedinca chápe ako jednotku, avšak existujúcu, vyvíjajúcu sa a zrejúcu v sociálnom kontexte. Kontext je taký dôležitý, že bez jeho poznania osobnosti nedokážeme porozumieť. Kontext súčasne osobnosť nesmierne ovplyvňuje, v detstve signifikantne a nezastupiteľne. Týka sa to každého z nás, preto je napríklad koncept rodinnej konštelácie takým dobre sa predávajúcim artiklom individuálnej psychológie. Po štvrté, fenomenológia a subjektivita adlerovskej psychológie, ktoré sú jej nosnými východiskami, indikujú osobnú zodpovednosť jednotlivca za jeho rozhodnutia. Ako uvádza v predslove knihy vydanej pri príležitosti storočnice Adlerovho narodenia jej editor H. H. Mosak (1973), Adler vnímal človeka viac ako herca, než ako obeť pudov, inštinktov, dedičnosti a prostredia, podľa neho je to jednotlivec sám, kto dáva zmysel sebe a svojmu životu. Jednotlivec má teda zodpovednosť voči sebe a ostatným, a čo je povzbudzujúce a optimistické, má možnosť voľby a zmeny.
Budúcnosť
Čo budúcnosť? Formy sa menia, vízie ostávajú. Naďalej je potrebné študovať a kriticky pristupovať k prezentovanému. Je potrebné teoreticky rozvíjať koncepty Adlerovej psychológie a výskumne ich overovať. Dôležité je zapájať slovenských odborníkov do prednášania a výcvikov, napokon za 18 rokov sme sa už čosi naučili. Medzinárodnú spoluprácu na všetkých úrovniach je treba uchovať a rozvíjať. I keď je stále zložitejšie organizovať podujatia so zahraničnými lektormi, nevzdávame sa ambície naďalej ich pozývať na špecializované témy a na supervíziu. Pri práci s klientmi je potrebná nesmierna pokora a sebareflexia, i keď adlerovská psychoterapia v praxi výborne funguje, neustálu supervíziu považujeme za nutnosť.
Individuálnu psychológiu v jej modernej podobe, ako analytickú, behaviorálnu a kognitívnu psychológiu so sociálnym kontextom, považujeme za efektívny psychologický a psychoterapeutický smer, ktorý obohacuje odborníkov i laickú verejnosť a má na Slovensku pevné miesto.
Literatúra
ČEČETKA, J., 1936. Pedagogika a adlerovská individuálna psychológia. Spisy Filosofické Fakulty University Komenského V Bratislave. Bratislava: Filosofická Fakulta UK.
DREIKURS, R., GREY, L., 1997. Logické dôsledky. Praktická príručka ako naučiť deti a dospievajúcu mládež zodpovednému správaniu. Nové Zámky : Psychoprof.
DREIKURS, R., SOLTZOVÁ, V., 2007. Deti ako výzva. Bratislava, Slovenská adlerovská spoločnosť.
DREIKURSOVÁ-FERGUSONOVÁ, E., 2005. Adlerovská teória. Bratislava: Slovenská adlerovská spoločnosť.
HAWES, C., 2007. Rozvíjanie partnerských vzťahov. Bratislava: Slovenská adlerovská spoločnosť.
MOSAK, H. H., MANIACCI, M. P., 1999. A Primer of Adlerian Psychology:The Analytic-Behavioral-Cognitive Psychology of Alfred Adler. Philadelphia: Brunner/Mazel.
MOSAK, H. H. (Ed.), 1973. Alfred Adler: His Influence on PsychologyToday. Park Ridge, New Jersey: Noyes Building.
http://kpsych.fphil.uniba.sk/o-katedre/historia
http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59231
Psychológia a patopsychológia dieťaťa. 2007, roč. 42, č. 1-2.
ŠTÚR, I., 2011. Osobný rozhovor. Bratislava, júl a september 2011.
WALTON, F. X., 2002. Ako vychádzať s deťmi a dospievajúcimi doma a v škole. Nové Zámky: Psychoprof.
WALTON, F. X., POWERS, R. L., 2002. Ako vychádzať s deťmi. Nové Zámky: Psychoprof.
WALTON, F. X., 2008. Ako porozumieť deťom a dospievajúcim. Bratislava: Slovenská adlerovská spoločnosť.
WINGETT, W., MILLIREN, A., 2008. Skupiny silných stránok. Bratislava: Slovenská adlerovská spoločnosť.