Podľa adlerovskej psychológie ľudia sami rozhodujú o svojom správaní, ich rozhodnutia majú svoj účel, i keď danému účelu často nerozumejú. Dynamickou silou správania je naša súkromná logika, ktorá i keď býva iracionálna, dáva svojmu nositeľovi zmysel. Ako hovorí R. Dreikurs, každé, i problémové správanie, je z hľadiska svojho nositeľa správne.
Ľudský život je dynamické úsilie po dokonalosti, pohyb od menejcennosti k nadradenosti, smerom k svojim fiktívnym cieľom. Ciele sú základom motivácie a správania. Sú to konštrukcie, ktoré si človek utvára, sú subjektívne a pre každého jedinečné
Pre náš je realita je taká, akú ju vnímame. Nie je dôležité to, čo je pravdivé, ale to, o čom sme presvedčení, že je pravdivé. To, čo človek robí, nezávisí od objektívnych okolností, ale od toho, ako si ich interpretuje.
Utváranie osobnosti ovplyvňuje aj poradie narodenia, ako jeden z faktorov rodinnej konštelácie. Je to pozícia, ktorú človek získava narodením. Avšak v interakcii s dôležitými ľuďmi zo svojho okolia, hlavne rodičmi a súrodencami, kde majú vplyv i vekové rozdiely medzi súrodencami, prítomnosť postihnutých či nevlastných súrodencov, uprednostňovanie niektorého dieťaťa rodičmi, či rodové otázky sa utvára psychologické poradie narodenia – taká pozícia, ktorá sa považuje za stabilnú charakteristiku osobnosti a jej životného štýlu
Adlerovská psychoterapia sa realizuje ako:
- individuálna,
- skupinová,
- rodinná,
- párová.
Zaoberá sa bežnými i klinickými prípadmi.
Adlerovskú psychoterapiu možno charakterizovať ako analyticko-behaviorálno-kognitívnu.
Terapeut (terapeutka) je ten (tá), kto povzbudzuje a napráva, stará sa a učí, ako fungovať v živote konštruktívnejšie.
Adlerovská psychoterapia sa uplatňuje pri práci s rodinou, pri typických rodinách až po rodiny s vážne narušenými jedincami, v manželskom a párovom poradenstve, pri skupinovej a individuálnej terapii.
Pozostáva z procesov: utvorenie vzťahu, psychologické vyšetrenie a porozumenie, interpretácia a zmena.