O Alfredovi Adlerovi

Alfred Adler sa narodil ako druhé zo šiestich detí 7. februára 1870 do rodiny maloobchodníka s obilím na predmestí Viedne. Keď bol malé dieťa, trpel pneumóniou a krivicou a ako trojročný videl na posteli vedľa neho umierať svojho brata. Už v piatich rokoch sa rozhodol, že bude bojovať proti smrti a stane sa lekárom.

Adler nebol dobrým žiakom, no časom bol najlepším matematikom v triede. Vyštudoval medicínu a stal sa všeobecným lekárom (chvíľu pracoval aj ako oftalmatológ). Všimol si, že mnoho jeho pacientov trpelo chorobami zapríčinenými sociálnymi podmienkami a taktiež ako telesné abnormality cirkusantov ovplyvnili ich výber povolania, ktoré kompenzuje ich telesné nedostatky.

Adlera zaujímalo aj politické dianie a na stretnutí socialistov spoznal svoju budúcu manželku Rusku Raissu Timofejevnu Epsteinovú (feministka a radikálna revolucionárka), s ktorou mali štyri deti. Alexandra a Kurt vyštudovali psychiatriu a v New Yorku založili Inštitút Alfreda Adlera.

V roku 1902 sa Adler stretol s Freudom, čo viedlo k rozvoju Viedenskej psychoanalytickej spoločnosti, ktorej prvým prezidentom sa stal práve Adler. Postupne však zistil, že jeho vlastná filozofia sa od tej Freudovej značne líši, a preto v roku 1911 zo spoločnosti odišiel.

Adler bol na rozdiel od Freuda sociálne orientovaným teoretikom (venoval sa témam ako verejné zdravie, prevencia, sociálna prosperita), písal články a prednášal o rizikách v detstve (napr. o delikvencii), právach žien (napr. aj na potrat), rovnocennosti pohlaví, vzdelávaní dospelých, príprave učiteľov, verejnom duševnom zdraví a zakladaní poradenských centier, experimentálnych verejných školách, krátkodobej psychoterapii, rodinnom poradenstve a vzdelávaní (In Mosak, Maniacci 1999). Okrem toho môžeme nájsť rozdiely aj v pôvode týchto významných psychológov. Zatiaľ čo Adler vyrastal v mestskej štvrti, v ktorej so svojou židovskou rodinou patrili k menšine, mal zdravotné ťažkosti a pohyboval sa v nižších spoločenských vrstvách, Freud pochádzal z rodiny bohatého intelektuála, mal exkluzívne vzdelanie a bohatú klientelu.

Po odchode Adlera z Viedenskej psychoanalytickej spoločnosti si so spoločníkmi založil Spoločnosť pre psychoanalytický výskum, ktorú postupne premenoval na Spoločnosť pre individuálnu psychológiu.

Čo sa týka Adlerovho diela, môžeme hovoriť o dvoch tvorivých obdobiach. Zatiaľ čo do 1. svetovej vojny bol psychoanalytikom (dve najvýznamnejšie práce tohto obdobia: Der nervöse Charakter – 1912, Praxis und Theorie der Individualpsychologie – 1920), po vojne sa rozvinul jeho prirodzený záujem o ľudí a prišiel s konceptom citu spolupatričnosti (orig. Gemeinschaftgefühl). V tomto období veľa prednášal v USA, pracoval v školskom reformnom hnutí a v Rakúsku a Nemecku zakladal detské kliniky.

Postupne sa začala individuálna psychológia šíriť po svete, zakladali sa jej spolky a Adlerove diela začali vychádzať aj v angličtine. Oceňované boli najmä Adlerove verejné demonštrácie uplatnenia teórie v praxi a praktický dosah adlerovskej psychológie.

Keď v Rakúsku prišli k moci fašisti, natrvalo sa presťahoval do Spojených štátov, kde pracoval ako klinický psychológ a vedúci Katedry klinickej psychológie na Long Island Medical College a naďalej veľa prednášal. Jeho prednášky boli publikované, no údajne iba prvé dve diela napísal Adler sám, ostatné boli zaznamenávané jeho študentmi a s jeho súhlasom boli potom publikované.

Po Adlerovej smrti 28. mája 1937 (v Škótsku) sa začala individuálna psychológia z výučby vytrácať. Postupne však v jeho práci začali pokračovať jeho nasledovníci, ako napr. Rudolf Dreikurs, Bernard Schulman, Harold Mosak, Alexandra a Kurt Adlerovi či Lýdia Sicherová. Dreikurs, Schulman a Mosak založili v Chicagu v roku 1952 Inštitút Alfreda Adlera, dnešnú Adler School of Professional Psychology. Práve Dreikurs prišiel aj s nápadom medzinárodných letných škôl adlerovskej psychológie ICASSI.

 

Zdroj: DREIKURS-FERGUSON, E, 2005. Adlerovska teoria. Bratislava: Slovenska adlerovska spolocnost, 42 s. ISBN 0-969264-7-0.

(Fotografia – zdroj)