Adlerovské letné stretnutia – 8. ročník

Rodičovstvo a psychologické poradenstvo adolescentom

Adlerovská psychoterapeutická spoločnosť i v toto leto pripravila a perfektne zorganizovala pre členov Sekcie adlerovskej psychológie Slovenskej psychologickej spoločnosti a ďalších priaznivcov a sympatizantov adlerovskej psychológie príjemné letné stretnutie. Tak ako tradične, nebolo cieľom účastníkom poskytnúť len odborné informácie a účasť na prednáškach, aktivitách a demonštráciách pod vedením lektorov, ale vytvorili i priestor pre nadviazanie nových kontaktov, známostí, profesionálnych diskusií na výmenu skúseností z vlastnej psychologickej či poradenskej praxe a zo života.

Príjemný penzión v Modre – Harmónii sa tak na pár dní stal miestom, kde terapeuti, rodičia, pedagógovia, poradenskí pracovníci, adolescenti v detskej skupine a všetci záujemcovia o nové informácie v bohatom programe i vo voľnom čase nelenili a pracovali, počúvali, diskutovali, oddychovali.

Medzinárodným lektorom bol Dr. Francis X. Walton, tak povediac pre mnohých „známy“ a dlhoročný priateľ Slovenska. Francis u nás už viac krát lektoroval na odborných seminároch. Spoločne s manželkou v roku 1999 v Modre, r. 2002 v Bratislave, r. 2003 spoločne s manželkou Kathy v Košiciach na pôde UPJŠ a bol i lektorom prvého ročníka Adlerovských letných stretnutí v roku 2005. Vždy zapôsobil vysoko profesionálnymi prednáškami prepojenými s praktickými aplikáciami teórie adlerovskej psychológie. Frank je dlhoročný adlerovec a s manželkou Kathy v Južnej Karolíne založili a dlhé roky viedli detské adlerovské centrá, v ktorých je poskytovaná starostlivosť deťom od 6 mesiacov do 11 rokov. Je psychológom v súkromnej praxi v Columbii, v Južnej Karolíne v USA a aktívnym prednášateľom na mnohých odborných medzinárodných podujatiach. Zároveň je i bývalým prezidentom Severoamerickej spoločnosti pre adlerovskú psychológiu, členom vedenia Inštitútu Alfreda Adlera v Chicagu a členom výboru Medzinárodných Adlerovských letných škôl. V príručke Ako porozumieť deťom a adolescentom, ktorej je autorom,  veľmi čitateľným a zrozumiteľným spôsobom zosumarizoval skúsenosti z odbornej psychologickej praxe s deťmi a adolescentmi ako i z bežného rodinného života, nakoľko sám je i otcom a starým otcom. Okrem Dr. Waltona lektorovali podujatie i pracovníčky Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave, absolventky výcviku v adlerovskej psychoterapii a poradenstve, odborníčky na teóriu, výskum a prax v problematike adlerovskej psychológie: Dr. Daniela Čechová, PhD., Dr. Ľubica Konrádová, PhD., Dr. Mária Kuklišová, PhD., Dr. Katarína Ludrovská, PhD., Dr. Barbora Mesárošová, PhD. a Doc. Dr. Eva Szobiová, PhD.

I tentokrát bol pripravený program pre mládež a to formou obľúbeného kempu pod vedením animátorky. Rovnako, ako dospelí účastníci, však mali jedinečnú možnosť absolvovať kurzy zamerané na osobný rast a absolvovať skupinové aktivity pod vedením Francisa X. Waltona. Deti však mali na programe aj šport a relaxáciu a rôzne individuálne a skupinové aktivity a psychohry. Bohatý program sa od prvej chvíle v modranskom penzióne niesol v intenciách tém rodičovstva a poradenstva adolescentom, povzbudzovania detí v domácom a školskom prostredí, odvahy rodičov a rodičovských techník, povzbudzovania rodičov, pútania u adolescentov a kreativity a reziliencie adolescentov. Nesmierne obohacujúcimi a poučnými boli i demonštrácie poradenstva adolescentom a ich rodičom, následné analýzy demonštrácií a nechýbali ani kazuistiky z terapeutickej praxe zúčastnených.

Po malom slávnostnom otvorení nasledovala prednáška PhDr. D. Čechovej PhD.,  ktorej nosnými témami boli adolescencia, adolescencia z adlerovského hľadiska, poradenstvo adolescentom a v závere odprezentovala kazuistiku. Poskytla tak náhľad na obdobie adolescencie z omnoho širokospektrálnejšieho hľadiska, než s akým sa bežne stretávame. Asi každý rodič, ktorý v tej chvíli sedel v miestnosti, si po vypočutí jej slov spomenul na vlastné búrlivé obdobie a v tej chvíli mal chuť svojho pubertiaka objať a povedať – „rozumiem ti“. Mnohí si určite predstavili vlastných klientov či žiakov tak jedinečne a úžasne bojujúcich  o svoje miesto vo svete dospelých. Dozvedeli sme sa, že napriek mnohým úskaliam, z pohľadu dospelých a z prežívania adolescentov, nakoniec vďaka“ psychologickým svalom“, ktoré si v tomto období precvičujú, to miesto si vo svete nájdu a vedia vo vodách života vcelku bezpečne plávať. Najľahšie sa im však bude bez strachu hýbať, ak zo strany dospelých, rodičov, vychovávateľov a pedagógov nedostanú do „výbavy“ nedôveru, podceňovanie, rozmaznávanie, zanedbávanie, tlak na príliš vysoké štandardy, ktoré by mali napĺňať a rozkazovanie či rôzne porovnávania, ktorých výsledkom sú celoživotné nálepky.

Téma reziliencie vo vzťahu ku kreativite adolescentov, odprezentovaná Doc. Dr. Evou Szobiovou, PhD. nadviazala na tému adolescencie, reziliencie adolescentov a posilňovanie ich aktív v zmysle slobodného otvárania sveta dospelosti. Ponúkla tak napriek množstvu ekvivalentov v slovenskom jazyku pútavé upriamenie na túto schopnosť jedinca úspešne zvládať náročné životné situácie za prítomnosti rizík. Dozvedeli sme sa mnoho o skupinách detí s prítomnou rezilienciou, o ego-reziliencii ako aj o základných zložkách reziliencie. Adolescencia, obdobie, pre ktoré je príznačná veľká zraniteľnosť, je práve obdobím, v ktorom je žiaduca istá úroveň reziliencie. Na to, aby sa adolescent stal otvorený novým zážitkom, sú pre neho významné: schopnosť vhľadu do nových situácií a problémov, miera nezávislosti od rodičov a vrstovníkov, dobré interpersonálne vzťahy, iniciatíva, tvorivosť, humor, morálka a v závere adaptácia na prostredie a jeho zmeny. Len rezilientný adolescent pocíti silu a vieru v svoj potenciál zručnosti a chuť hýbať sa a rásť. Protektívnymi ochrannými faktormi, ktoré toto zabezpečujú, sú inteligencia adolescenta, pozitívny sebaobraz a sebúcta a ja náhľad na aktívne pôsobenie v mnohých udalostiach a problémoch. Obsahom prednášky však nebola len reziliencia, ale jej širšia súvislosť s tvorivosťou. Plynulým spojením teórie s príkladmi sme sa dozvedeli, že reziliencia a tvorivosť idú vlastne „ruka v ruke“. Vlastnosti spoločné pre tvorivých a rezilientných jedincov ako nezávislosť, rebélia, nonkonformnosť, otvorenosť, odvaha zabojovať za seba, presvedčenie, vytrvalosť, dôvtip a vynaliezavosť napomáhajú kreatívnej adaptácii, pružnosti myslenia, slobode, nekonvenčnosti a nazeraniu na svet cez pozitívnu prizmu. Prednášku ukončila vetou, ktorá dala  priestor na úvahu poslucháčov, že tvorivosť je reziliencia, lebo pomáha zvládať nepríjemné pocity.

Téma reziliencie, pripútania u adolescentov, ako aj problematika reziliencie u adolescentov bola aj obsahom prezentácie PhDr. Ľ. Konrádovej PhD. a PhDr. B. Mesárošovej PhD. Obe tak z pohľadu teórie spolu  s výsledkami z ich vlastnej výskumnej praxe, ktorú doplnili o informácie zo zahraničných zdrojov a štúdií, poskytli nové a obohacujúce informácie o adolescencii a koncepte vynárajúcej sa dospelosti.

Skupinové aktivity pod vedením PhDr. M. Kuklišovej PhD, a téma povzbudzovania rodičov a individuálneho povzbudzovania nenechala nikoho chladným. Ak sa snúbi ľudskosť, odborné znalosti s témou, dochádzajú slová. Medzi riadkami sme sa dozvedeli mnoho o tom, ako si aj sami môžeme dávať v hektike života viac pohladení a láskavosti a zároveň ju tak aj šíriť okolo seba. Jej vstup bol priam výzvou k dospelým nebyť ľahostajnými voči deťom, mať k nim priateľský tón, všímať si ich schopnosti, povzbudzovať ich a veriť v nich. Je to nesmierne významné z dôvodu vytvárania súkromnej logiky detí, z dôvodu formovania ich životného štýlu. Potlesk na záver jej vstupu bol v tej chvíli „bez slov“ na mieste.

Kazuistikou sa odprezentovala PhDr. K. Ludrovská PhD. Nakoľko má bohaté teoretické vedomosti a aj praktické skúsenosti z psychoterapeutickej praxe, vždy sa jej pre účastníkov podarí vybrať zaujímavý prípad. I tento krát sa po ukončení jej prezentácie strhla veľmi búrlivá diskusia, nakoľko téma rasizmu, antispoločenského správania či členstvo v rôznych skupinách nikoho nenechala bez potreby podeliť sa o názor, skúsenosti či poznatky z praxe.

Poradenstvo  matke pod vedením F. X. Waltona nebolo len ukážka typov, ako vychádzať s dospievajúcim, ale bola to i škola práce s klientom. Plynulým spôsobom prešiel k prednášaniu o rodičovstve a poradenstve adolescentom. Upriamil pozornosť na prehľad systematického prístupu k adlerovskému rodinnému poradenstvu. Mnohé z bodov, publikovaných v jeho knihe, uplatnil pri demonštrácii – poradenstvo matke. Prednáška sa niesla v intenciách výroku A. Adlera: Rovnocennosť je železná logika spoločenského života. Vyzýval k potrebnému rešpektovaniu adolescentov. Hovoril o tom, ako je neľahké posunúť sa z detstva do dospelosti za pár rokov. Ak dospelí dávajú adolescentom pocítiť, že nie sú schopní riešiť životné úlohy, odpovedajú súbojom s rodičom. Rodičia, preto, aby boli čo najlepšími rodičmi, príliš často adolescentom vnucujú svoju vôľu a posilňujú tak vzťah nadradenosti a podradenosti v rodinnom prostredí. Frank je skutočne veľký praktik a teóriu obohacoval príkladmi z vlastnej praxe. Na dvere terapeuta či poradcu často zaklopú rodičia, ktorí si už nevedia rady. Úlohou terapeuta a to najviac, čo môže pre svojich klientov urobiť, je to, aby klienti  jasne uvideli, čo robia. Často sa stretával v praxi s tým, že ľudia robia to, čo je užitočné, pohybujú sa smerom k cieľu, ktorý hľadajú. Ten však nezmenia dovtedy, kým im terapeut neukáže, že cieľ, ktorý hľadajú, je vlastne neužitočný a mnohokrát je i v konflikte s ich psychickým zdravím. Hovoril o tom ako pomôcť často bezmocným a demotivovaným rodičom pracovať samým na sebe. Výsledky takejto práce majú význam v tom, že spoločnými silami vychováme deti so záujmom nielen o seba, ale o celú spoločnosť. Rozšírime obzor adolescentov a naučíme ich citu spolupatričnosti. Nevyhol sa ani téme všeobecných cieľov nevhodného správania a získavania dospievajúcich budovaním atmosféry rešpektu a povzbudzovaním. Pri téme povzbudzovania malých detí hovoril o ich akceptácii, o povzbudzovaní detí robiť rozhodnutia a možnosti sa z úspechov či neúspechov a nových situácií učiť. Malé deti si musia podľa Franka uvedomiť, že chyba je len ďalšia šanca skúšať veci opäť. Malý človek si musí uvedomiť, kde je úroveň kam sa chce dostať. Vyzdvihol význam silných stránok a dôležitosti stavať na nich. Poskytol aj praktické a zrozumiteľné rady pre dospelých, čomu sa vyhnúť a naopak, na čom stavať, pri výchove či práci s deťmi. Je to tak nesmierne dôležité, vedieť ukázať deťom formou úprimného povzbudzovania, ako veľmi nám na nich záleží.

Nakoľko je dnes problematika detí s nálepkou ADHD, a to často už od predškolského veku, v našej spoločnosti veľmi aktuálna, F. Walton na ňu upriamil pozornosť. Na ADHD a špecifické problémy malých detí nazrel z pohľadu adlerovskej psychológie. Dozvedeli sme sa, ako je „ľahké“, aby ste sa v USA stali dieťaťom, ktoré si od útleho detstva ponesie celoživotnú nálepku, že s ním nie je niečo v poriadku. A čo ak sa k tejto nálepke pridruží ešte i podpora farmaceutického priemyslu? Pedagógom, psychológom, vychovávateľom, poradenským pracovníkom až prešiel mráz po chrbte, ako je úžasne jednoduché dostať mínus do života. Pre zaujímavosť čitateľov, toto sú body, z ktorých ak dieťa v siedmich príznakoch  tzv. vyhovuje, môže byť v USA označené ako dieťa so symptómami ADHD. 1. Dieťa sa často mrví. 2. Dieťa má problém obsedieť. 3. Dieťa sa ľahko rozruší. 4. Dieťa ťažko čaká, kým príde na rad. 5. Dieťa často vykrikuje odpovede na otázky. 6. Dieťa má problém so sledovaním inštrukcií. 7. Dieťa má problém s udržaním pozornosti pri úlohách. 8. Dieťa sa často presúva od jednej nedokončenej úlohy k druhej. 9. Dieťa sa nehrá ticho. 10. Dieťa často príliš rozpráva. 11. Dieťa často ruší ostatných. 12. Často sa zdá, že dieťa nepočúva. 13. Dieťa často stráca veci potrebné pre úlohu. 14. Dieťa sa často podujme na fyzicky nebezpečné úlohy bez rozmýšľania nad dôsledkami. Je až vystrašujúce, aké je to jednoduché. V tej chvíli som si spomenula na svojho mladšieho brata a v duchu som ďakovala rodičom, že ho miesto akéhosi  mínusového zdiagnostikovania radšej označili ako športovca a futbalistu.

Aby letné stretnutie nebolo len o práci, je dôležité spomenúť i príjemné večerné posedenia a spoločenský večer spojený s barbeque. Spolu s Frankom si účastníci zanôtili na slovenskú, moravskú a americkú nôtu. Diplom našich detských účastníkov pre Franka, ktorým ho prekvapili a ocenili tak jeho spevácke schopnosti, si náš zahraničný lektor pribalil s úprimným úsmevom do kufra a spolu s ním, ako aj s určite pekným niekoľkodňovým zážitkom odcestoval za veľkú mláku. Nakoľko v tento rok stretnutiu prialo i krásne letné počasie, bolo všetko ako podľa ideálneho scenára. Len ťažko sa dáva na papier a do slov všetko to úžasné, nové a príjemné, čo sme spoločne zažili. Ostáva len organizátorom a účastníkom  povedať: „Bolo to na výbornú!“

PhDr. Lucia Bélová

 

Publikované v:

Psychofórum. 2/2012, s. 7-13. ISSN 1335-6267 (Bélová, L. : Adlerovské letné stretnutia : Rodičovstvo a psychologické poradenstvo adolescentom, Modra 28. – 31. júla 2012)

Fotografie: I. Oki