Každý, komu sa už v živote niečo snívalo, určite môže potvrdiť, že sny sú zmyslovo reálne. Keď si ich po prebudení pamätáme, obvykle v nich prevláda optický prvok. Vyskytujú sa v nich však aj všetky ostatné zmyslové kvality ako chuťové, čuchové, sluchové a hmatové. A. Adler zastával názor, že sny chránia jednotu osobnosti a jej sebahodnotu. Podľa neho sny pochádzajú zo všedného denného života a ukazujú nám totožnú osobnosť akou sme aj v bdelom stave. Účelom sna je vytvoriť náladu, ktorej emócia musí existovať a správať sa ako emócia snívajúceho. To korešponduje so snahou snívajúceho, riešiť problém emocionálnou cestou, keď si jedinec netrúfa riešiť problém reálne. Funkciou sna je teda okrem iného riešiť problémy, ktoré neboli vo dne ukončené. Sny sú tak podľa Adlera zamerané na budúcnosť a ich podstatným zmyslom je vzbudzovať v nás nálady, ktoré nás pripravia na prichádzajúce situácie a konflikty. Sen tak môže byť prípravou na ďalší deň a dni, pretože sa ním neustále zaoberáme. V snoch si vyberáme určité konkrétne obrazy, ktoré produkujú naše emócie vhodné do nášho životného štýlu. To, čo sa deje prostredníctvom emócií, by človek tak či tak realizoval a teda emócia v sne je našou vlastnou emóciou.
Tézami tohto odborne a ľudsky veľmi obohacujúceho workshopu bolo: porozumenie snom, podobnosti a rozdiely medzi snami a ranými spomienkami, práca so snami v adlerovskom rámci, interpretácia snov a analýza životného štýlu, demonštrácia analýzy snov a zdokonalenie zručností v analýze snov.
Dr. Baumer si pre účastníkov pripravil teoreticko-praktické rady prameniace z jeho dlhoročných skúseností s možnosťou aplikácie v ich vlastnej práci s klientom. Ako adlerovec vychádzajúci z princípov individuálnej psychológie uviedol, že je veľmi žiaduce pracovať v terapii i so snom, pýtať sa klienta na sen z minulej noci, pretože má veľkú výpovednú hodnotu v súvislosti s motívom príchodu klienta na terapiu. Sen klienta môže byť pre terapeuta veľmi nápomocný i v tom, že ukáže mieru pripravenosti klienta na terapiu samotnú a vypovedá taktiež o miere jeho očakávaní. Účastníkov podrobne oboznámil s rozdielmi v prístupe Freuda a Adlera pri práci so snami. Na rozdiel od Freuda v adlerovskom prístupe nie sú sexuálne pudy až tak významné a dôraz kladie na nahliadanie na osobnosť človeka ako na celok, ako i na jeho komunikáciu s ďalšími ľuďmi a jeho sociálnu interakciu. V spoločnosti existujú morálne postoje, ktoré nás nútia pudy potlačiť, ale v noci keď spíme, je náš obranný systém oslabený a teda v spánku sa pudy, ktoré sa nachádzajú v ID pretlačia a my sa spojíme s ID. Dr. Baumer v tom vidí veľký priestor pre prácu terapeuta a význam pre samotnú terapiu. Keď terapeut pracuje so životným štýlom je bežné, že používa i rané spomienky klienta, ale veľmi žiaduce je pracovať i so snami. Ak klient priznáva, že sny nemá, opäť sa vytvára priestor spolu s klientom pracovať na dôvodoch, prečo si sny nepamätá a nie je schopný napríklad spojiť obsah sna s citmi či symptómami po prebudení. Podľa Adlera však to, či si jedinec sen pamätá alebo nie, nie je odrazom jeho zdravia, nie je teda možné dedukovať unáhlene. Dr. Baumer sa ďalej venoval problematike duševného zdravia a veľkej téme nočných mor.
Význam a výpovedná hodnota raných spomienok a ich bezprostredný súvis s obsahom snov bola pre účastníkov pripravená ako praktická ukážka. Pri práci s klientom sa musíme ponoriť do toho, čo ktorý symbol mohol pre klienta individuálne znamenať. Je preto terapeuticky veľmi účinné, keď sa terapeut pred každým pokusom o pochopenie a výklad pokúsi prežiť klientov sen a to so všetkými emóciami a dôsledkami z toho plynúcimi sa prenesie do situácie snívajúceho. Takáto čiastočná identifikácia so snívajúcim a živá účasť na jeho vnútornom svete môže viesť k lepšiemu a hlbšiemu pochopeniu prežívania druhého človeka-klienta a zároveň veľmi intenzívne podnecuje empatiu. Životný štýl jedinca je jedinečný a symboly v snoch sú taktiež jedinečné.
Lektor sa nevyhol ani problematike snov z minulosti či snov opakujúcich sa dlhšie obdobie. Vyzdvihol význam práce na snoch, ktoré sme mali dávno v minulosti, pretože v tom vidí priestor pre prácu s problémom, ktorý je tu a teraz, ktorý má klient v súčasnosti s následným dopadom na zmenu životného štýlu. Upozornil na priam nebezpečenstvo pre klienta, ak terapeut otvorí v rámci terapie príliš veľa a klient tak dostáva primnoho informácií o sebe a v danej chvíli nemá potenciál pracovať s informáciami ďalej. Mať uvedomenie, môže niekedy klienta destabilizovať. Takáto opatrnosť je na mieste i u klientov, ktorí si odžili rôzne traumy. Terapeut by nikdy nemal konať unáhlene a realizovať príliš veľa krokov v terapii za cenu dostať sa do klientovho najhlbšieho ja. Musí byť zároveň veľmi opatrný v tom, čo klientovi sprostredkúva, veľmi citlivo by mal hovoriť o tom, čo spozoroval, aby klient nebol vystrašený z toho, že vidí príliš veľa. Klient by mal prísť sám s problémom, a terapeut by ho v tejto ceste mal sprevádzať a navádzať s maximálnou opatrnosťou. Veľmi veľa z toho, čo klient vytvára v sne, súvisí s realitou. Vytvorené symboly nemusia reálne existovať, no klient nemôže vytvoriť niečo úplne iné, čo by nesúviselo s jeho realitou. Vždy to má súvis s jeho skúsenosťou a nikdy vytvorené neopúšťa rámec jeho životného štýlu. Pri práci s klientom je účelné ponúkať mu aj alternatívy, čo klienti vnímajú ako istú mieru pochopenia.
Upozornil ďalej zúčastnených i na potrebu prebiehajúcej terapie samotného terapeuta. Vplýva to na zvyšujúcu sa mieru pochopenia jeho vlastného životného štýlu, pretože všetci máme slepé miesta a väčšinou sa pri práci s klientom objavia práve pri problémoch, ktoré sme ešte sami nevyriešili. Vtedy odporučil mierny odstup od klienta. Tým terapeut docieli to, aby seba aj klienta mohol vidieť objektívne. Ak je terapeut vo vzťahu ku klientovi vo fáze rastu, pomáha tak klientovi ale i sebe a podľa adlerovskej teórie sa v takejto fáze nachádzajú na rovnakej úrovni.
V ďalšej časti workshopu sa zúčastnení venovali problematike spojenia a prepojenia raných spomienok a snov. Porovnávaniu snov s ranými spomienkami. Ako kocky stavebnice rané spomienky do seba zapadajú a tvoria pevnú konštrukciu našej optiky nazerania na svet. Dieťa vytvára svoj životný štýl keď je malé, zhruba vo veku 4-5 rokov, a na základe terapie môže zmeniť svoj pohľad na život a svet. Adlerovský prístup je prístupom optimistickým, obsahujúcim vieru v to, že každý človek má v sebe potenciál na zmenu. Pri práci s ranými spomienkami je dôležité uvedomiť si, že vždy si vyberáme medzi dobrými a zlými spomienkami a to podľa interného systému našich presvedčení. Skupinovou formou práce účastníci pracovali s ranými spomienkami o rodinnej situácii s následným rozborom vo veľkej skupine. Veľmi zaujímavá a netradičná bola technika skupinovej analýzy sna, kedy sa každý účastník pokúsil odžiť sen klienta, ako svoj vlastný. Toto cvičenie Dr. Baumer bežne používa vo svojej praxi a jeho cieľom je posilnenie vnímania iných ľudí. Posilňuje empatiu a cit rovnocennosti. Slúži na zlepšenie sociálnych zručností. No zároveň môže v nás samotných spustiť niečo, o čom sme sami nevedeli. O tom sme mali možnosť sa bezprostredne presvedčiť priamo na skupine. Pri skupinovej práci je dôležité nájsť spojivá snov klientov. Takto si navzájom pomáhame zlepšovať si uvedomenie. Vyzdvihol dôležitosť budovania vzťahu a dôvery medzi klientom a terapeutom v rámci úspešnosti terapie. Zároveň uviedol dôležitosť kontroly vzťahu medzi klientom a terapeutom a dôležitosť upevňovania istoty klienta i cez jeho sociálne prostredie. Tak sa môže podariť napríklad oslobodiť oklieštený životný štýl klienta. No nemali by sme príliš intervenovať do života klienta. Avšak, kým klient nie je schopný zobrať sám za seba zodpovednosť, nemali by sme ju preberať za neho. Čo účelné môžeme v takomto prípade pre klienta spraviť, je stáť pri ňom. Neberieme za klienta zodpovednosť, ale učíme ho byť zodpovedným a kompetentným.
V terapii je nesmierne významné pozerať sa nielen do minulosti, ale aj do budúcnosti a následne v tom hľadať súvislosť. V rámci terapie je dôležité spájať veci a informácie o klientovi a od klienta dokopy. Vytvárať tak predobraz toho, ako by to malo vyzerať. Adler to nazval „hádanie“. Ako terapeut máme pred sebou obraz a snažíme sa ho napasovať ako puzzle do vynárajúceho sa obrazu. Tak ako expertovi na hudbu postačuje začuť pár taktov, či nôt z hudobného diela a vie presne určiť, o akú skladbu ide, aj terapeut by sa mal niečomu podobnému naučiť pri práci s ľuďmi v terapii. Terapeut by mal byť schopný vytvoriť obraz, ktorý klientovi tzv. pasuje.
Dr. Baumer prirovnal terapiu k akémusi druhu umenia. Vyzdvihol dôležitosť humoru či ponúkania nádeje klientovi. Popísal nádej ako hybnú silu, ako prostriedok naštartovania klienta v statickej situácii. Vďaka ponúknutej nádeji môže klient opäť nadobudnúť presvedčenie a pohnútku hýbať sa. Medzi klientom a terapeutom je však potrebné udržiavať vzdialenosť a reálne nahliadať na jeho ciele. Teda stavať na tom, čo by klient mohol docieliť a nie na tom, čo by chcel docieliť. Je teda zrejmé, že klient potrebuje nádej, no rovnako ako pre klienta je nádej potrebná i pre terapeuta. Terapeut musí vždy racionálne a objektívne nahliadať na ciele a možnosti klienta.
Tak časté denné sny dal Dr. Baumer do súvisu s vyrovnávaním sa s citom menejcennosti. Ich úlohou nie je stimulácia zmeny, ale je to istá snaha zabezpečiť si lepší pocit. Je dôležité hovoriť o nich, nenechávať ich nepovšimnuté. Denné sny sú dôležité aj preto, lebo sú významnou informáciou o udržaní našej vlastnej hodnoty.
Celé dvojdňové stretnutie bolo popretkávané praktickými príkladmi, ukážkami a vlastnými snami účastníkov, ktoré boli majstrovsky použité pri konkrétnych teoretických celkoch. To množstvo praktických rád a vlastných skúsenosti lektora z vlastnej praxe sa ani nedá zhrnúť do riadkov o stretnutí. Človek sa odjakživa snaží, aby reči snov porozumel a vedel túto reč preložiť. Každý snový motív je potrebné vztiahnuť k spomienkovému materiálu, k životnej a rodinnej histórii a vedomej situácii snívajúceho. Dôležité je nahliadať na človeka ako na celok, na fungujúcu entitu, a sny neinterpretovať izolovane, ale hľadať vždy súvis s ranými spomienkami a životným štýlom snívajúceho. Aby sme porozumeli snom je nevyhnutné byť k nim pozorný a citlivý, čo je veľmi účelné pri zvyšovaní účinnosti úspešnej terapie.
PhDr. Lucia Bélová
Fotografie: I.Oki